Viete, že... Kolumbus mal pri svojej ceste plán využiť vetry v úrovni obratníka Raka vanúce na Západ. Aby sa živý dostal do "západnej Indie" potreboval, aby Zem maka menší obvod ako v skutočnosti a odmietal dôkazy, ktoré svedčili o opaku. Nebyť existencie Ameriky, aj by na to škaredo doplatil.

Viete, že... Krištof Kolumbus si vzal za ženu dcéru bývalého guvernéra Madeiry (mal vtedy 27 rokov), strávil tam niekoľko ďalších rokov a práve tam získal námorné skúsenosti? Bolo to ešte predtým,ako sa vydal na svoju slávnu výpravu do "západnej Indie".

Viete, že... sušíte účinnejšie výmenou vlhkého vzduchu za suchý ako zvyšovaním teploty vzduchu? Preto sa zahmlených okien v aute zbavíte najrýchlejšie zapnutím ventilátora alebo vetraním. Klimatizacia vzduch ochladzuje aj suší - to je úplný ideál. Kúrenie až potom, keď je vzduch suchý.

Viete, že... vlhký vzduch je ľahší ako suchý? Zdá sa to na prvý pohľad nelogické, ale molekuly vody sú ľahšie ako molekuly kyslíka, dusíka i oxidu uhličitého. A keďže vzduch obsahuje pri danej teplote a tlaku vždy určitý počet molekúl, vlhký má viac ľahkých molekúl vody a menej ťažších ostatných.

Viete, že... ranná rosa vzniká v dôsledku ochladenia zeme a všetkého na nej? Zem a spol. v noci vyžarujú teplo do priestoru a zároveň neabsorbujú teplo zo slnečného žiarenia. Veľa rosy je najmä vtedy, ak je noc jasná, pretože oblaky inak nejakú časť tepelného žiarenia odrážajú k zemi.

Viete, že... množstvo pary vo vzduchu závisí od teploty? Čím je vyššia, tým viac vody vzduch absorbuje. Kondenzácia teda nastáva vtedy, keď sa vzduch ochladí - ranná rosa, hmla, orosený pohár piva či zarosené okuliare ak dnes vstúpite z chladu vonku do teplej miestnosti s vyššou vlhkosťou.

Viete, že.... para je voda v plynnom skupenstve, a že ju nikdy priamo nevidíme? To čo označujeme často za paru, sa správne volá hmla (kondenzovaná voda vo vzduchu). Kondenzovanú vodu na povrchoch voláme rosa. Para sa mení na hmlu/ rosu v procese, ktorý voláme kondenzácia.

Viete, že... lyžovanie je vlastne plávanie na snehu? Trenie lyží o sneh vyprodukuje teplotu, ktorá niektoré snehové vločky roztopí. Medzi povrchom lyží a snehom tak vznikne tenká vrstvička vody s nízkym trením, po ktorej lyže kĺžu.

Vieta, že.... vŕzganie snehu spôsobuje lámanie vločiek a následné rozkmitanie vzduchu pri záťaži? Trenie, ktoré pri tom vzniká, mení niektoré vločky na vodu - tie "nevŕzgajú". Preto sneh vŕzga viac, keď je väčšia zima a na vodu sa pri trení mení menšie množstvo vločiek.

Viete, že... sneh je biely, hoci snehové vločky sú kryštály priehľadného ľadu? Je to preto, že svetlo nimi prechádzajúce nepohlcuje/neodráža žiadnu časť spektra viac ako inú a zároveň sa v snehu, kde je vločiek mnoho, odráža svetlo všetkými smermi. Preto ho vnímame ako biely.

Viete, že... až 95% snehu tvorí vzduch? Sneh ako materiál má viacero pozoruhodných vlastností. Napríklad vďaka svojej poréznej štrukúre vynikajúco pohlcuje zvuky - preto je zimná krajina taká tichá. Takisto má extrémne nízku tepelnú vodivosť a je jeden z najlepších izolátorov tepla. Eskimáci vedeli.

Viete, že... snehová vločka by mala mať za ideálnych podmienok tvar šesťuholníkového kryštálu? Ale keďže vonkajšie podmienky (teplota a vlhkosť vzduchu) sú pre každú vločku jedinečné, každá JE tvarovo jedinečná. Príčinou ich komplexneho tvaru je vyššia rýchlosť rastu v strede hrán šesťuholníka.

Viete, že.... najhustejšou konfiguráciou guličiek v priestore je plošne centrovaná kubická mriežka? Teóriu postuloval Gauss v 1831, matematicky sa to podarilo dokázať až Halesovi a Fergussonovi v roku 1998.

Viete, že (všetky nasledujúce až do odvolania majú zdroj v textoch Martina Mojžiša).... Ak chcete v jednej rovine usporiadať guličky čo najhustejšie, výsledok bude pripomínať včelý plást (hexagonálna symetria)? Postuloval J. Kepler v 17. storočí, matematicky dokázal Axel Thue koncom storočia 19-ho.

Nielen u nás je to na hanbu a zbabelosť...

17. november 2025, Praha

Je fascinujuce, kolki ludia veria tym, ktori ich opakovane, vedome a dokázateľne klamú. Mňa niekto oklame raz a skončil; už nikdy mu nebudem veriť ani sa naňho spoliehať.

Racionalita nemusí byť vždy správnou voľbou: individuálne racionálne rozhodnutie môže napríklad významne poškodiť komunitu, ktorej prosperita je zásadná pre jej dlhodobé prežitie.

K predstave: "Keď budem robiť to či ono, nedostanem rakovinu." .... Riziko vpísané do samej podstaty našej existencie jednoducho nie je možné redukovať na nulu a treba sa s ním do istej miery vnútorne vyrovnať.

Základom je teda včasná diagnóza Alzheimra, a tá sa robí (aj) pomocou zobrazovacích metód. Tento typ demencie sa totiž prejavuje vo včasnejších štádiách zmenšením určitých oblastí mozgu (pre fajnšmekrov - hippocampus, gyrus parahippocampalis/entorhinálny kortex). A to sa dá vidieť/odmerať.

Y-wing fighter zo SW (model od Metal Earth) - prvé zložené časti. Štvorec na podložke má 1 cm.

Alzheimerovskú demenciu spôsobuje podľa súčasných poznatkov hromadenie beta-amyloidu v mozgu s následným zápalom a odumieraním mozgových buniek. Snaha je spomaliť toto ukladanie podávaním protilátok proti beta-amyloidu. Čiže opäť: včasná diagnóza -> liečba -> stabilizácia/pomalšie zhoršovanie

Vaskulárna demencia sa prejavuje menšími a malými mozgovými infarktmi. Este donedávna sa myslelo,že čím viac infarktov, tým viac demencie, ale nie je to celkom tak - dosť záleží na tom, akú oblasť infarkt (aj malý) postihne. Rizikové sú hippocampus, capsula interna, thalamus a n.caudatus.

Ďalšou skupinou chorôb, ktoré poznáme ako demencie sú tie, ktoré nevieme vyliečiť, iba ich priebeh spomaliť - patrí sem najmä Alzheimerova choroba a vaskulárna demencia. Vaskulárnu demenciu spôsobuje porucha zásobovania mozgu kyslíkom, ktory sa pre zúžené či zatvorené cievy nedostane tam kam má.

Viete, aký je rozdiel medzi kompromisom a konsenzom? Kompromis je dohoda, kde každý zo zúčastnených ustúpi približne rovnako zo svojich požiadaviek. Každý je v podstate nespokojný, ale rešpektuje nutnosť sa dohodnúť. Konsenzus je dohoda, s ktorou je každý zo zúčastnených spokojný.

Demencia je v skutočnosti niečo ako perina, ktorá jedným slovom prikrýva veľa rôznych chorôb, prejavujúcich sa poruchami pamäti a myslenia. Niektoré z nich dokonca možno liečiť a stav sa zlepší (pre znalcov napr. subdurálny hematóm, normotenzný hydrocefalus, nádory v čelovom laloku atď).

Rtg10: Rtg lúče, ktoré sa v pacientovi odrazia, znižujú kontrast obrazu. Preto sa ich snažíme zbaviť. Najčastejšie olovenou mriežkou, ktorá lúče, ktoré nejdú "správnym smerom" kolmo na detektor absorbuje. Dáva sa medzi pacienta a detektor ("na detektor").

Rtg9: Lom a odtaz rtg lúčov nechceme, lebo nám znižujú kontrast a zvyšujú šum na snímke. Ďalší zvláštny efekt spôsobuje to, že rtg lúče z nižšou energiou sa absorbujú povrchovejšie a hlbšie do tkaniva prenikajú tie, ktoré majú energiu vyššiu. Efekt sa volá "beam hardening" a spôsobuje artefakty.

Rtg8: A teraz trocha teórie. Na dobrú rtg snímku treba žiarenie, ktoré sa čiastočne v tele pohltí, čiastočne nami prenikne a dopadne na film/detektor. Absorpciu (pohltenie) spôsobuje tzv.fotoelektrický efekt - do podrobnosti nezájdem, ake toto chceme. Nechceme lom a odraz (Comptonov, Rayleighov).

Keď v talianskej reštaurácii provokujete tým, že režete špagety nožíkom a následne vám kuchár dá pokutu, viete že ste na správnom mieste 🙂 #DonSaroCucinaSiciliana

Rtg7: Rtg žiarenie používané pri snímkovsní či skiaskopii sa fitruje, aby malo požadovanú energiu. Žiarenie z nižšou energiou totiž prispieva k zbytočnej radiačnej záťaži. Používajú sa na to filtre z medi a hliníka, ich nastavenie je dnes automatizované - podľa toho čo a ako sa snímkuje.

Rtg6: Čím je vaše telo bližšie k zdroju rtg žiarenia (rentgenke) a ďalej od záznamového média (filmu či snímaču), tým viac je výsledný obraz zväčšený (predstavte si ho ako tieň na stene). Preto pri rentgene často ležíte alebo sa opierate priamo o tento snímač.

Rtg5: Rtg lampa produkuje rtg lúče. Skladá sa zo záporne nabitej katódy, odkiaľ prúdia elektróny k (často kôli chladeniu rotujúcej) kladne nabitej anóde. Obe sú kôli odolnosti zo zliatín wolfrámu. Prúd v mA určuje množstvo, napätie v kV zas energiu výsledného spektra rtg lúčov.

Rtg4: Skiaskopia či fluoroskopia je v podstate niečo ako kamera, len namiesto svetla využíva rtg lúče. Umožňuje zobrazenie v reálnom čase a bola napr. súčasťou vyšetrení tráviaceho traktu. Dnes sa pre radiačnú záťaž a existenciu lepších metód používa na diagnostiku podstatne menej ako v minulosti.

Rtg3: Klasická rtg snímka a skiaskopia sú 2D zobrazením priestorových štruktúr ľudského tela, ktoré vznikajú rôznym stupňom absorpcie rtg lúčov v daných štruktúrach. Preto niekedy treba urobiť rtg snímku vo viacerých projekciách (uhloch), aby sa dal určit nález presnejšie v priestore.

Rtg2: Základ: rtg lúče produkuje röentgenka (špeciálna "lampa", ktorá namiesto viditeľného spektra s vlnovou dĺžkou 400-700 nm produkuje vysokoenergetické žiarenie s vlnovou dĺžkou 0,1-1 nm). Lúče prechádzajú telom pacienta a dopadajú na detektor. Získané údaje sa následne spracujú a vytvoria obraz.

Rtg1: Rádiológia (lekárska špecializácia zaoberajúca sa diagnostikovaním chorôb pomocou rôznych zobrazovacích techník) využíva röntgenové (rtg) žiarenie v troch základných metódach: 1. rtg snímkovanie (skiagrafia); 2. rtg presvecovanie (skiaskopia/fluoroskopia); 3. CT (počítačová tomografia)

Človek by si myslel, že ak budú voliť ľudia, zvolia si do čela štátu niekoho ako Platón, či Sokrates. Ale nie, ľudia si zvolia Trumpa, Pellegriniho či Zemana. A tak tá planéta potom vyzerá. Lepší dôkaz toho, že ľudia sú iba mierne inteligentnejší primáti, asi ani neexistuje.

Po rade "múdier", ktorý sa venoval ionizujúcemu žiareniu a princípom radiačnej ochrany, sa v ďalšej sérii heslovite vrhneme na röentgenové (rtg) vyšetrenia. Pretože dobrý pacient je informovaný a veciam rozumejúci pacient :-)

Múdro20: Ku každému vyšetreniu sú určené "diagnostické referenčné úrovne" dávky, ktoré sa nemajú prekračovať. 3. Limitácia - sú určené dávkové limity pre jednotlivé skupiny obyvateľstva. U profesionálov sú merané dozimetricky a sú vyššie 20x i viac (kompenzácia rizika zaradením do rizikových skupín)

Múdro19: 2. Optimalizácia alebo pricíp ALARA (z angl. As low as reasonably achievable) - výrobca, technik a rádiológ optimalizuje dávku na čo najnižšiu mieru, ktorá stačí k diagnóze. Chráni sa zamestnanec i pacient (čo najkratšie vystavenie, ochrana pomôckami, správne nastavenie, algoritmy, AI, atď)

Múdro18: Riziká ion.žiarenia tu však sú a EÚ/SR ich preto systematicky pokrýva: 1. Oprávnenosť - zisk musí byť vyšší ako cena/riziko + neexistuje vyšetrenie bez ion.žiarenia s rovnakým ziskom. V skratke: Rob viac dobra ako zla. To má v rukách lekár, ktorý vyšetrenie vyberá, a ktorý ho vykonáva.

Múdro17: Z už povedaného vyplýva, že použitie ionizujúceho žiarenia v medicíne nie je bez rizika. To však neznamená, že sa pri jeho použití treba báť - veď ani pri jazde autom sa nebojíte, že sa zabijete (to riziko tam je) ale prijmete ho, lebo získate benefit rýchlej a pohodlnej prepravy.

Múdro16: Posledné roky sa čoraz častejšie použiva ionizujúce žiarenie na diagnózu najrôznejších chorôb - najvyššie dávky sú pri diagnostickej počítačovej tomografii (CT). Pre predstavu: rtg snímka hrudníka je dávka rovná 4 dňom z prírodného pozadia, kompletná mamografia 8 dňom, CT brucha až 2 rokom.

Múdro15: Ionizujúcemu žiareniu sme vystavení denne a celý život, pričom zdroje a množstvo závisí od miesta pobytu a spôsobu života. K trom najväčším zdrojom patria: radón (vaše bydlisko), lekárske ožiarenie (rtg, CT, rádioterapia), kozmické žiarenie (lietanie). Napr.Švajčiari majú priemer 6 mSv/rok.

Múdro14: Tehotenstvo a plod - plod je na ionizujúce žiarenie oveľa citlivejší. Deterministické efekty sú na hranici 100 mGy, stochastické majú vyššie riziko (20% nárast rizika rakoviny na 1 Sv oproti 5% u dospelých). Preto sa tak úzkostlivo pri rtg vyšetreniach zisťuje možné tehotenstvo.

Múdro13: Vyhodnotiť stochastické riziko ionizujúceho žiarenia je komplikované; modely väčšinou hodnotia tzv.celoživotné riziko, ktoré sa líši podľa veku a pohlavia. Deterministické je jednoduchšie - existuje hraničná dávka pod ktorou sa nevyskytuje (napr. sterilita < 4Gy, sivý zákal <0.5 Gy)

Múdro12: Stochastické nežiadúce účinky ion.žiarenia sú záludnejšie. Nemajú dolnú hranicu a vyššia dávka zvyšuje riziko ich vzniku (napr. pravdepodobnosť smrti na rakovinu sa zvyšuje o 5% na 1 Sv). Sú kumulatívne (všetky dávky za život sa spočítavajú) a objavujú sa roky po vystavení žiareniu.

Múdro11: Deterministické účinky ionizujúceho žiarenia sa objavujú pri prekročení určitej dávky (cca 0.5Gy), sú akútne a spôsobené priamou smrťou buniek. Prejavy sú miestne (radiačné popáleniny) alebo celkové (choroba z ožiarenia). Postihli napr ľudí v prvých hodinách/dňoch po havárii černobyľskej JE

Múdro 10: Nežiadúce účinky ionizujúceho žiarenia na naše telo môžeme ďalej rozdeliť na tzv. deterministické (buď vzniknú alebo nie - väčšinou smrť bunky) a tzv. stochastické (môžu vzniknúť s určitou pravdepodobnosťou - napríklad poškodenie DNA). Tieto skupiny majú osobité vlastnosti - o tom nabudúce